Plusy a mínusy solárnych termických systémov

Poznáme silné stránky termických solárnych systémov?

Pre intenzívnejšie využívanie slnečnej energie neexistuje alternatíva. A nie je to iba v tom, že sa stenčujú zásoby fosílnych palív. To platí pre plyn a ropu, kde sa zásoby odhadujú na niekoľko desiatok rokov, ale neplatí to pre uhlie, kde sa zásoby odhadujú min. na 250 rokov. Ale otázka neznie, aké veľké sú zásoby fosílnych palív, ale či ich využitie si ľudstvo bude môcť dovoliť z ekologických príčin z hľadiska vlastného prežitia.
Súčasné energetické potreby ľudstva prevyšuje:
● biomasa 10 x
● vietor 80 x
● slnko 13000 x
 K ekologickým dôvodom nevyhnutnosti intenzívnejšieho využívania slnečnej energie sa postupne priradia aj strategické aspekty. Zvyšujúca sa závislosť priemyselne rozvinutých štátov sveta od politicky nestabilných ale na ropu a plyn bohatých oblastí sveta je spätá s rastúcimi nákladmi a rizikami na zabezpečenie prístupu k týmto energetickým zdrojom. Preto už dnes nadnárodné petrolejárske koncerny (BP, Shell, Total) investujú nemalé prostriedky do výskumu, vývoja a výroby zariadení na využívanie OZE.
Značný potenciál tvorby nových pracovných miest:
● V Nemecku v oblasti priemyslu životného prostredia našlo v r. 2001 pracovné uplatnenie 1,35 mil. osôb, zatiaľ čo v automobilovom priemysle iba 950 tis. Predpokladá sa, že do roku 2010 sa iba v oblasti využívania solárneho tepla vytvorí v Nemecku vyše 100.000 pracovných príležitostí.
Technologická zrelosť. Jednoduché technológie, ktoré sa dajú integrovať do existujúcich systémov TZB pozitívne vplývajú na predĺženie životnosti a zníženie nákladov na údržbu doplnkového energetického zdroja – kotla, ktorý je odstavený z činnosti v letnom polroku.
Možnosť 100 %-nej recyklácie použitých materiálov. Hlavné konštrukčné materiály slnečných kolektorov sú najčastejšie hliník, meď a sklo. Aj rozhodujúca časť ostatných komponentov solárneho systému je dobre recyklovateľná.
Relatívne vysoká (40-65 %) účinnosť premeny slnečného žiarenia na teplo v porovnaní s fotovoltaikou – 5 až 15 % alebo fotosyntézou – pod l %.
Zaujímavé možnosti architektonického stvárnenia stavieb. (Ucelené solárne strechy alebo fasády budov, architektonicky zaujímavé delenie plôch a pod.).

100% možnosť dotácie

zelena domacnostiam

Na solárne systémy od nás môžte požiadať o podporu z projektu Zelená domácnostiam II. 

Všetko Vám radi vysvetlíme a pomožeme pri získani prostriedkov z tohto projektu.

12 rokov záruka

Záruka 12 rokov na  slnečné termické kolektory od spoločnosti THERMO/SOLAR Žiar nad Hronom.

biel-morro-HCha-UHkIg8-unsplash-1.jpg
old thermosolar kolektor
akumulačné nadrze ekosar
Nulové negatívne ekologické vplyvy počas prevádzky. Na rozdiel od iných energetických zdrojov, čiastočne aj iných druhov OZE, patrí slnečná energia k najčistejším energetickým zdrojom aké ľudstvo pozná. Napríklad nedokonalé spaľovanie suchého a ešte vo väčšej miere vlhkého dreva môže byť spojené so zvýšeným množstvom exhalátov, vodné diela môžu spôsobovať problémy rybám, zanášaním naplaveninami, väčšie priehrady môžu negatívne ovplyvňovať aj mikroklímu, veterné elektrárne môžu spôsobovať problémy vtákom zvýšenou hladinou hluku, podľa niektorých názorov rušia ráz krajiny, a sú s nimi problémy aj v chránených krajinných oblastiach, geotermálne vody môžu spôsobovať problémy s nadmernou mineralizáciou povrchových vôd a podobne)
Decentralizácia výroby energie priamo v mieste jej spotreby, dčím odpadá potreba investične a prevádzkovo náročných distribučných sietí.
Krátka doba energetickej amortizácie t.j. doby prevádzky solárneho zariadenia, počas ktorej množstvo ním vyprodukovanej energie sa rovná energii spotrebovanej na jeho výrobu v celom výrobnom cykle od ťažby surovín po montáž. Z prvotných surovín je táto doba kratšia ako 2 roky, z recyklovaných materiálov iba niekoľko mesiacov.
Zanedbateľné nízke prevádzkové náklady. Po počiatočnej investícii zabezpečuje solárny systém investorovi takmer bezplatnú dodávku tepla počas nasledujúcich 20 až 30 rokov, čo predstavuje praxou potvrdená životnosť kvalitných solárnych zariadení.
Nevznikajú nároky na nové zastavané plochy (strechy, fasády, prekrytie parkovacích plôch a pod.).
Vzájomná doplniteľnosť s inými OZE (hlavne biomasa v zimnom období).
Veľký potenciál pokrytia energetických potrieb pri príprave teplej úžitkovej vody, vykurovaní budov a priemyselnom teple do 100 °C aj v stredoeurópskych podmienkach. Podľa rakúskych zdrojov je možné pri dnešnej technickej úrovni solárnej techniky dosiahnuť v Rakúsku 20 % podiel na úspore primárnych energetických zdrojov:
V Rakúsku využívalo slnečné kolektory v r. 2002 cca 160 tisíc domácností. Prakticky každý ôsmy rodinný dom mal namontovaný solárny systém. V roku 2002 dosiahla celková plocha tu namontovaných slnečných kolektorov (bez bazénových absorbérov) 2 mil. m2.
Na Slovensku, ktoré sa veľkosťou a podnebím príliš nelíši od Rakúska, sa odhaduje celková plocha pracujúcich kolektorov na 50 tis. m2.
Väčšia nezávislosť od monopolných dodávateľov energií.
Obrovský potenciál v oblasti chladenia (v dobe najväčšej intenzity slnečného žiarenia treba najväčší chladiaci výkon).
Vysoká spoľahlivosť a komfort počas prevádzky (bez nárokov na údržbu a obsluhu).
Konštantná cena tepla bez ohľadu na vývoj trhových cien iných energetických zdrojov, včítane ostatných OZE (viď napr. rast cien drevených štiepok v ČR, po zahájení ich spaľovania v elektrárenských kotloch spoločnosti ČEZ).

A čo slabé stránky termických solárnych systémov?

Zdanlivo vysoké investičné náklady a z toho vyplývajúca dlhá doba návratnosti Slnko poskytuje energiu síce v obrovskom prebytku ale v „zriedenej“ forme (pri jasnej oblohe a kolmom dopade slnečných lúčov max. 1000 W/m2) a nerovnomerne (zima – leto, noc – deň, počasie …). Preto zatiaľ zachytávanie a skladovanie (akumulácia) slnečnej energie je investične náročnejšie ako spaľovanie fosílnych palív hlavne preto, že v cene fosílnych palív nie sú zahrnuté náklady budúcich období, keď ľudstvo bude musieť radikálne riešiť problém zníženia obsahu skleníkových plynov v atmosfére. A pokiaľ sa tak nestane, budeme musieť rátať s obrovskými škodami v dôsledku prírodných katastrof spojených s globálnymi zmenami klímy. Potrebu dotačnej politiky na podporu intenzívnejšieho využívania OZE, ktorá zlepšuje aj ekonómiu využívania slnečnej energie, treba preto brať ako nesystémové opatrenie, do doby zreálnenia cien fosílnych palív.
Najefektívnejšie sú v oblasti teplôt do 80 °C. Pri vyšších teplotách rýchlo klesá účinnosť a tým aj efektívnosť ich využívania. Iná situácia je u koncentračných solárnych systémov, ale tie sú zatiaľ investične podstatne náročnejšie a preto sú iba sporadicky využívané v oblastiach s vysokými intenzitami slnečného žiarenia.
Potreba doplnkových energetických zdrojov. Technicky je síce možné dosiahnuť aj 100 %-né pokrytie energetických potrieb stavby, ale zatiaľ za cenu extrémne vysokých investičných nákladov.

o nás

Miroslav Košár Ekosar (solárne systémy)
Ičo: 40354059
Štúrova 22
053 01  Harichovce okres Sp. Nová Ves Slovenská republika

Ekosar